Duch Svätý a jeho pôsobenie

Duch Svätý nás učí hovoriť s Bohom. Je ako anténa, ktorá nás napája na modlitbu.

Táto i nasledujúce myšlienky o Duchu Svätom sú od otca Pavla Havláta, z jednej z obnov pre mládež, ktoré prebiehajú na Vranove pri Brne. Sú to len malé "črepinky" - výpisky z jednej z prednášok o Duchu Svätom, ktorú som našla na tv-mis. Ak by ste mali chuť, ďalšie prednášky o Duchu Svätom si môžte vybrať a vypočuť tu: http://www.tv-mis.cz/titul.php?id=766

A teraz už spomínané myšlienky: =)

-  Ježiš sa preto narodil, preto trpel, preto zomrel, aby nám dal Ducha Svätého. Máme túžiť po Duchu Svätom. Ak po ňom netúžime, modlime sa za túžbu. Môžeme sa modliť, aby sme túžili túžiť, aby sme mali veľkú túžbu po Bohu a po Duchu Svätom.

-  Stačí prosiť a dostaneme. Prosiť o túžbu, aby bola ešte väčšia, aby pritiahla Božiu lásku. Duch Svätý nepríde, keď ho o to neprosíme. Keď ho nečakáme, nepríde. Keď ho prosíme aby prišiel, ale nemyslíme to vážne, nepríde.

- Duch Svätý je záplava Božou láskou a ten, kto dostane Ducha Svätého, pocíti zaplavenie Božou láskou.

-  Duch Svätý je slobodný a môže sa dávať komu chce, ako chce, kedy chce. Môže predbehnúť aj biskupa a birmovanie, keď vidí pokorné a túžiace srdce človeka. Duch svätý sa dáva maličkým.

-   Duch Svätý pôsobí zmenu srdca – „Vezmem vám srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa“ (Ez 36,26) – plody Ducha sú : láska, radosť, pokoj, dobrota, tichosť, vernosť, miernosť, zdržanlivosť – a to je proces – ktorý stále prebieha a pomocou ktorého sa stále viac a viac premieňame v Ježiša Krista.

-   Človek sa nedokáže sám polepšiť – je to vždy Duch Svätý, ktorý nás premieňa. My sami sa nemôžeme zmeniť k lepšiemu. Je to vždy Boh, kto začína našu premenu. My môžeme len odpovedať na jeho lásku svojou láskou.

-  Ten, kto zažije Božiu lásku a kto hlboko prežíva, že je Bohom milovaný, zabudne na seba a prestane žiť pre seba a začne žiť pre druhých. Nemyslí už viac na svoje šťastie, ale na šťastie tých druhých.

-  Duch Svätý píše Boží zákon do našich sŕdc – nie na kamenné tabule ako v starom zákone. Duch Svätý premení naše srdce a naplní ho radosťou a spôsobí, že nás všetko Božie priťahuje veľkou silou a je to pre nás neodolateľné. Všetko plníme nie z povinnosti, ale z lásky a s radosťou. Len táto radosť v nás môže presvedčiť tých ostatných okolo o tom, aký je Boh. Naša tvár má byť obrazom tváre Božej.

-   My sme (máme byť) sklo a Duch Svätý cez nás svieti. Keď sa mu vystavíme, on nás prežiari. Keď sa mu odovzdáme, on si nás vezme. Keď mu dovolíme, aby prežiaril naše srdce, aby zapálil naše srdce, zmenia sa naše túžby, priority, naše preferencie a budeme chcieť to, čo chce Boh.

-  Ak sa necháme premeniť Duchom Svätým, je veľmi pravdepodobné, že nás použije tak, že budeme veľmi unavení, ale aj veľmi šťastní.

- Duch Svätý je v nás, dostali sme ho pri krste, pri birmovaní, pri sviatosti manželstva, je v nás. Ale musíme ho zaktivizovať. Prosiť ho, aby sa nás zmocnil v každej situácii, v ktorej sa nachádzame: „Duchu svätý, daj mi svetlo, daj mi pokoj do srdca, daj mi správne slovo, daj mi svoje myšlienky. Ježiš, daj mi pomazanie Duchom Svätým, aby moje slová boli živé...aby ľudí presvedčili, aby sa dotkli ich srdca....“  –  takto môžeme prosiť všetci, nielen kňazi, ale všetci.

 – Začnime prosiť Ježiša, aby bol Pánom celého nášho života, aby novým spôsobom vstúpil do nášho života, aby nás všade naplnil – v každom kúsku nášho srdca, tam, kde sme ho ešte nepustili. Nie sú rozhodujúce oficiálne udalosti nášho života ako birmovanie, krst, sviatosť manželstva, svätenie, ale to, kedy skutočne otvoríme celý svoj život a celé svoje srdce Ježišovi a kedy mu dovolíme byť Pánom celého nášho života.

- Čo je najdôležitejšie v manželstve? (Aj v duchovnom manželstve a vo vzťahu k Bohu)? Byť živý. Mnoho očakávať. Pozerať sa na toho druhého. Počúvať ho. Zaujímať sa o to, o čo sa zaujíma ten druhý. Ľudia nie sú takí zlí, ale sú strašne mŕtvi. Preto Ježiš zomrel, aby nám dal život. Musíme uznať, že toho druhého nepoznáme, že ho chceme stále spoznávať, že je stále nový a nový. Ak si povieme, že poznáme toho druhého, že poznáme Boha, je to koniec lásky. Už nič nové nečakáme, už na nič nie sme zvedaví. Je koniec. To je smrť za živa.

- Keď Boh prežiari naše srdce a keď budeme do Neho zamilovaní, tak Boh spôsobí, že budeme zamilovaní aj do tých ľudí, ktorí sú v našom okolí, do všetkých.  

- Hlavné je, aby sme boli živí. Aby sme sa chceli namáhať pre lásku. Nič iné za to nestojí tak, ako láska !!!!