Požehnania skrytého ovocia

Boh koná viac, ako si myslíme. Ako sme si už povedali, Duch Svätý veľmi rád naplní svojich ľudí, prekvapí ich a usmerní v živote – ako to urobil pre apoštolov a prvých kresťanov. A Duch je v živote dnešných ľudí činný rovnako ako pred 2 000 rokmi. Ale môžeme sa pozrieť na svoj život a myslieť si: „Nič zaujímavého sa mi nestalo. Nemyslím si, že som čo len spolovice taký užitočný ako všetci tí ľudia, o ktorých som v písme čítal.“

Takéto myšlienky môžu dosť znechutiť – a pravdepodobne nie sú pravdivé. Aby sme získali lepší pohľad, pozrime sa na príbeh človeka, ktorý si myslel to isté, ale jeho život je dôkazom pravého opaku. 

Skryté ovocie
Karol de Foucauld ako mladý Francúz z bohatej rodiny premárnil svoju mladosť ako bezstarostný ľahtikár. Ale skúsenosť nečakaného obrátenia ho naplnila takou veľkou láskou k Pánovi, že sa rozhodol napodobňovať Ježišov skrytý život v Nazarete. Keď strávil pár rokov vo Svätej zemi a v roku 1901 ho vysvätili za kňaza, odišiel žiť osamelý život do alžírskej púšte. Tam sa každý deň celé hodiny modlil, pracoval ako robotník a slúžil chudobným Tuaregom v Tamanrassete.
Karol túžil získať ďalších mužov, ktorí by s ním žili v komunite; dokonca napísal reguly pre svoje zamýšľané bratstvo. Ale nikto neprišiel. Keď zostarel, začal pociťovať ľútosť nad svojím zdanlivo neplodným životom. Zavraždili ho v decembri 1916 pri protifrancúzskom povstaní. Nemal nasledovníkov. A len zopár Tuaregov priviedol ku Kristovi. Napokon ho zavraždili tí ľudia, o ktorých sa s láskou staral. Zdalo sa, že celá jeho energia vyšla navnivoč a jeho sen sa nesplnil.
Avšak v roku 1933 začal Boh zhromažďovať mužov i ženy, ktorí našli Karolove spisy a veľmi ich oslovili. Malá skupinka sa nazývala Malí Ježišovi bratia a sestry. Chceli nasledovať spôsob života, o ktorom písal Karol. Dnes sú malé skupinky Malých bratov a sestier roztrúsené po celom svete. Ich svedectvo o  živote v  jednoduchosti a skrytosti podľa Ježišovho vzoru oslovuje srdcia každého v ich okolí. A ukázalo sa, že Karol de Foucauld priniesol oveľa viac ovocia, než si predstavoval!

Ovocie zmeneného srdca

Samotná existencia Malých bratov a  sestier hovorí, že Boh často pôsobí skryto a tajomne. Pripomína nám, že nijaké úsilie slúžiť mu a  oslavovať ho neostane bez odmeny. 
Podobne ako Karol de Foucauld aj mnohí z nás si myslia, že ovocie, ktoré prinášame, je priemerné. Ale možno ovocie, ktoré od seba očakávame, nie je to isté ovocie, ktoré Duch vytvára práve teraz v našom živote. Možno meriame duchovné ovocie len podľa vonkajších meradiel, napríklad podľa počtu ľudí, ktorých sme priamo obrátili, alebo podľa práce vo farnosti, ktorú vykonávame. V skutočnosti je takýto druh ovocia druhoradý v porovnaní s prvým a najdôležitejším ovocím, ktoré Duch  prináša v nás: vnútorné ovocie, ktoré svedčí o zmenenom srdci. 

Zdroj:http://www.smn.sk/index.php?cislo=1304&sekcia=clanky&smn=20120105.html